Zámok Esterházy vo Fertőde je v našej krajine najväčším barokovo-rokovo,historicko umeleckým komplexom, ktorý má osobitnú, staviteľskú i umeleckohistorickú hodnotu. Svoje vrcholné obdobie zažil v čase svojho staviteľa, Esterházy „Fényes“ Miklósa, v druhej polovici 18.storočia. Medzi jeho múrmi zazneli prvýkrát nesmrteľné diela predstaviteľa viedenského klasicizmu, Josepha Haydna, na javisku jeho operného domu tancoval zakladateľ klasického baletu Jean-Georges Noverre. Na tunajších  slávnostiach/Fesztinách/  sa objavili všetci významnú predstavitelia tej doby, medzi inými Mária Terézia a jej rodina, veľkoknieža Pavel Petrovič Romanov, v rokoch 1796-1801 ruský cár, v zastúpení francúzskeho kráľa Ľudovíta XV.-ho knieža Rohan Guémené, štrasburský arcibiskup a viedenský veľvyslanec, ale aj hrdina „dvoch Amerík“ generál Francisco de Miranda. Takmer 200 hektárový zámočný park si dodnes zachoval niektoré charakteristické prvky barokovej výstavby. V rámci úspešných projektov EÚ, ktoré realizuje národná správa umeleckých pamiatok sa Eszterháza znova prebúdza zo“spánku Šípkovej Ruženky“.

 

V strednom trakte hlavnej budovy dvojposchodového kaštielného komplexu sa nachádzajú reprezentačné miestnosti a apartmány. Prízemie je miestom priestorov a slávnostných sál, ktoré používal knieža, kým na poschodí sa nachádzajú kniežacie apartmány a v ich centre slávnostné priestory, ktoré odzrakdlujú šľachtický prepych. Tieto priestory sú prístupné aj po dvojkrídelnom schodisku z nádvoria. Pekným príkladom spolužitia s prírodným prostredím je, že z každej miestnosti  prízemných kniežacích apartmánov je možno vystúpiť do južného veľkého parku alebo do komorných záhrad, a takisto malé balkóny izieb na poschodí majú výhľad na záhrady. Ďaľšou charakteristikou usporiadania priestorov je, že východná strana patrí dámam/ prízemie: apartmán kňažnej, poschodie-apartmán kráľovnej/, a západna patrí mužom /prízemie-apartmán kniežaťa, poschodie apartmán veľmoža/. Vnútorné ozdobné schody /východná strana/ a kaplnka /západná strana/ slúžili ako spoločné priestory, čo naznačovalo usporiadanie vyjadrujúce  spoločenský hierarchiu. Okrem 4 apartmánov treba spomenúť, že po točitom schodišti pri kaplnke bolo možné sa dostať do maľbami bohato zdobeného, tzv.súkromného  apartmanu kniežaťa, a rožná izba na prízemi, pri malých schodoch slúžila ako súkromná knižnica veľkopána.

 

Koruna centrálnej časti, Belveder / tal.v hrubom preklade: pekná vyhliadka/, jeho obrovské námestie sa nachádza pod Slávnostnou sálou na poschodí a pod Hudobnou sálou. / Jeho zčasti odkryté nástenné maľby naznačujú, že svojho času boli pomalované s bohatými rastlinnými ornamentami. Pozerajúc von z okna vidíme trojité allé parkovného systému, ktorý si ešte zachoval barokovú štruktúru a vidíme aj os východ-zápas so stromoradím. V západnom krídle hlavnej budovy, ktorá má podobu U alebo skôr podkovy, sa nachádzali apartmány s Eszterházyovcami príbuzných rodín (Weissenwolfovci, Stahrembergovci, Grassalkovichovci, atď...) V spojení s prízemnými priestormi, ktoré sa ťahali až k hlavnému vchodu /západná podkova/  dostali tu miesto rôzne zbierky kniežaťa / napríklad knižnica a zbierka porcelánu/ , okrem toho bolo tu aj niekoľko izieb pre sluhov. V priestore s vysokým stropom, ktorý viedol z krídla smerom na západ bola galéria, v ktorej počet umeleckých diel- podľa kronikára mohol byť okolo 350. Vo vrcholnom období kaštieľa vytvorili hosťovské apartmány aj na poschodí východného krídla, ale v tejto časti boli skôr charakteristické miestnosti na zásobovanie /kuchyňa, cukráreň atď../  Ako pandant obrazárne sa tu začínala smerom k východnému parku zimná záhrada, ktorej rozmery sa zhodovali s krídlom obrazárne. K hlavnej budove patria ešte tzv.gránátové domy, nachádzajúce sa oproti hlavnému vchodu, na druhej strane cesty. Slúžili pre potreby osobnej stráže kniežaťa.