„Čo si môže dovoliť cisár, môžem si dovoliť aj ja!"  V znamení tejto vety bol vybudovaný najväčší a najprepychovejší barokovo-rokokový zámok krajiny v oblasti Neziderského jazera, obklopeného trstinovou húštinou a bohatou na divokú zver.

 

Vybudovanie zámockého komplexu a jeho vrcholné obdobie sa viaže k menu kniežaťa  

Eszterházy „Fényes" Miklósa, ktorý od roku 1762 až po svoju smrť v roku 1790 neustále staval, aby vytvoril svoju rezidenciu porovnateľnú s dvormi panovníkov a kde sa takmer každodenne konali prepychové slávnosti.  Zámocký komplex sa budoval najprv v roku 1720 s využitím menších šlachtických budov zo XVII.storčia, a v dnešnej forme v rokoch 1762-84 v barokovom, rokovom a copf slohu. Do Eszterháza zavítali nielen vysokopostavené rodiny tej doby , ale bola tu hosťom i cisárovna Mária Terézia, a tu žil a tvoril i vynikajúci hudobný skladateľ Joseph Haydn.

 

Zámocký park i jeho okolie je najzrelším maďarským dielom barokového záhradného umenia, a je zároveň vzorovým príkladom barokového formovania krajiny. Park,  formovaný na základe plánov Ferenca Zimmera, a neskôr pravdepodobne aj Jacobyho, z hľadiska svojích štýlových znakov je jeden z najčistejších kompozícií európskej záhradnej architektúry, a je jediným, dvojfokusovým  barokovým systémom prostredia na svete.Jeho línie, kompozičná podstata a charakteristické prvky možno spoznávať a rekonštruovať aj dnes.

   

O zámku sa možno zmieniť aj ako o centre histórie vzdelania celoštátneho významu. Knieža Esterházy "Fényes" Miklós, ako veliteľ maďarských, kráľovských,šľachtických telesných strážcov na základe nariadenia Márie Terézie prevádzkoval tu vzdelávaciu inštitúciu pre 120 osôb, / 5 ročníkov, v každom ročníku 24 osôb/.  Mladí šlachtici, delegovaní z jednotlivých žúp sa okrem vojenských vedomostí učili aj v talianskom, francúzskom, nemeckom a latinskom jazyku.  Vysokovzdelaný zbor vychovávateľov naučil mladých aj na pochopenie a vychutnanie si  európskej vzdelanosti a histórie kultúry na vysokej úrovni ho: hudbu spoznali pod vedením Josepha Haydna, architektúru Menyhérta Hefeleho, a literatúru Györgya Bessenyei-ho. Výučbe napomáhali bohaté zbierky kaštieľa, jeho knižnica, galéria i rezby. Mladí, ktorí sa ako 25 roční vracali do svojích žúp si zobrali so sebou znalosti európskej kultúry, tak sa vplyv  Eszterházy dnes už nepozorovane zabudoval do maďarskej kultúrnej histórie.

 

Jedinečná je zároveň aj poloha Eszterházy, na hranici Východu a Západu: samotná hlavná budova je najvýchodnejšia predstaviteľka francúzskeho zámockého staviteľstva: a Neziderské jazero, medzi ktorého močiariami bol postavený pôvodný poľovnícky zámok je najzápadnejšie stepné jazero celej Euroázie. Je doslova symbolické, že železná opona, ktorá vyjadrovala oddelenosť Východu a Západu viedla tu, v tesnej blízkosti,  niekoľko desaťročí. Pre Rakúšanov  Fertőzug dodnes predstavuje romatiku pusty, je rovnocený s vplyvom Východu , a v dnešnom Maďarsku je práve Eszterháza jediným miestom, kde si našiel domov jeden s popredných géniov západnej kultúry. Zároveň prítomnosť Haydna je súčasťou našej národnej kultúry, presnejšie maďarskej šlachtickej rezidenciálnej kultúry. Zároveň je aj vrcholným výkonom v tom zmysle , že vzdelaný a z hudobného, ale celkovo i z kultúrneho hľadiska  mimoriadne originálny a koncepčný maďarský aristokrat celkom vedome vybudoval vo svojom dvore hudobný orchester, neskôr operný súbor, a poveril jeho vedením Josepha Haydna. Toho Haydna, ktorého si bol schopný udržať vo svojom dvore, aj vtedy, keď už bol svetoznámym, oslavovaným skladateľom a mohol byť aj jeho komorným partnerom. Toto všetko je maďarskou hudobnou históriou aj vtedy, keď hudba komponovaná Haydnom na tomto mieste obsahuje iba málo,  povrchných maďarských hudobných prvkov.

 

Už iba samotná existencia Eszterházy je jednoznačným stelesnením nášho miesta v Európe. A keď prostredníctvom priliehavej hudby umenie Haydna znovu nerozlučitelne spojíme a obnoveným zámkom, tak sa stane v krátkom čase jedným z dominantných prvkov kultúrneho charakteru Maďarska. Eszterháza je jedna z najvýznamnejších svätín európskej hudobnej kultúry. 

 

Veľká osobnosť výskumu Haydnovho diela, Američan H.C.Robbins napísal v 70-tych rokoch, že „Eszterháza zatienila žiaru Eisenstadtu”. Je to v rozhodujúcej miere vďaka hudobnej náročnosti Miklósa Eszterházyho a genialite Haydna. Preto Eszterháza aj budúcnosti sa môže stať identickou so svojou niekdajšou podobou jedine s Haydnom a jeho hudbou.