Joseph Haydn a Eszterháza sú dve neoddeliteľné mená v histórii európskej hudby. Veľký rakúsky skladateľ tu žil takmer polovicu svojho aktívneho obdobia, v rokoch 1766-1790, a strávil tu najväčšiu časť roka.

 

Všetko čo dnes pre nás znamená klasický štýl, v prvom rade symfonia a kvarteto sa formovalo tu, ďaleko od hluku sveta, pod rukami Haydna. Toto všetko premenilo Eszterházu na určité obdobie  na jedno z centier európskej špičkovej  kultúry. Tento bod Uhorska počas niekoľko desaťročí – tak isto ako Pariž, Benátky či Viedeň po toľko storočiach – bol takým centrom, odkiaľ vychádzali impulzy, ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvňovali rozvoj hudby v rôznych oblastiach Európy. 

 

Viac ako polovicu svojich skladieb pre kvartetá,  ako päťdesiat svojich symfónií, až po Oxfordskú symfoniou, komponoval Haydn v dodnes jestvujúcom Hudobnom dome, tieto skladby, medzi nimi aj veľmi obľúbené Rozlúčková –symfonia zazneli prvýkrát, v nádhernej hudobnej sále zámku. O tom, že milovník nádhery, Miklós Eszterházy , v ktorého službách strávil skladateľ viac ako polovicu svojich tvorivých  rokov, vytvoril svojou znalosťou, záujmom i veľkorysosťou aké priaznivé podmienky pre tvorivú prácu Haydna, svedčí samotný skladateľ v jednom zo svojich listov: „ chcem žiť a zomrieť v službách pána kniežaťa...“  

 

Vzťah geniálneho skladateľa a šlachtického dvora je ojedinelý v histórii hudby. Boli síce významní hudobní skladatelia, ktorých životné dielo sa úzkom spájalo s jedným mestom, prípadne s jednou budovou (taký je prípade Bacha lipský kostol Tomáš), ale neexistuje taký významný hudobný skladateľ porovnateľný s Haydnom, ktorý žil tak dlho a tvoril v jednom jedinom zámku.