Eszterháza. Jeho chýr stačil na to, aby cestovateľ v 18.storočí sa vydal na cestu, opustil cisárske mesto, a absolvoval 22 míľovú vzdialenosť k sídlu kniežaťov v Eszterháza. Keď chcel cestovať pohodlne , tak ho čakala 12 hodinová cesta, kým prišiel do Eszterházy. Knieža Esterházy I.Miklós udržiaval tri výmenné stanice pre kone na ceste do Viedne , ba na štyroch poštových staniciach popri trase zamestnával aj husárskeho posla – a tak sa mohli dostať k nemu najčerstvejšie európske správy hoci aj do šiestich hodín. Knieža aj iným spôsobom vedel prekonať vzdialenosť : svoj niekdajší poľovnícky zámok v Süttö povzdvihol na jednu z kultúrných a umeleckých centier v Európe. Ako sa stal z domova Diany aj domov Apolla a Múz?

 

Knieža sa dostal z grófskeho rangu na kniežaciu stoličku po náhlej smrti svojho brata, a stal sa pánom obrovských majetkov Esterházyovcov. Ešte v tom istom roku dal poverenie na prípravu rekonštrukčných plánov zámku. Práce sa čoskoro začali. Popri rozšírenia, prestavby hlavnej budovy, sa obnovil aj park. Práce sa ukončili výstavbou dvoch nádherných vodopádov pri začiatku lesa. 

 

Ročný príjem kniežaťa bol porovnatelný s príjmami vtedajších panovníckych dvorov, takisto sa dalo porovnať vybavenie a každodenný život v Eszterháze so sídlami vtedajších vládcov. Jednotlivé budovy, zariadenia, umelecké diela, knižnica, miesta zábavy, divadlá, záhrada a lesy, ich každý kúsok je súčasťou obrazu, ktorý formoval knieža. Prostredníctvom tohto obrazu sa politik a štátník Esterházy mohol prezentovať pred svojimi súčasníkmi ako mecenáš, znalec umenia a umelec. Realizáciu jeho vôle dobre odzrkadluje prívlastok, ktorým ho pomenovali jeho súčasníci : „nádheruobľubujúci“

 

Pri prechode okolo ubytovne telesnej stráže kniežaťa, popri dvoch granátových domov, sa pred cestujúcim zjaví jedna z nádhier európskeho kováčskeho umenia, brána Eszterházi, a v lone dvoch krídiel, za vodnou oponou fontány sa zjaví impozantná hlavná budova. Pred hlavnou budovou sa z dvoch strán dvíhajú bohato zdobené schody, ktoré nás privedú do sál na prvom poschodí. Keď na prízemí – medzi dvoma okrajmi schodov vstúpime do Sala Terrana, ako by sme sa ocitli v lone prírody. Sálu ohraničujú štvrhrané stlpy, pripomínajúce skalné jaskyne. Cestujúci sa mohol pohľadom z okna pokochať v krásach parku. Uvidel bábkové divadlo /Marionett/ a oproti nemu budovu Opery. Tej opery, ktorá v čase svojej vrcholnej slávy bola jedna z dominánt kniežacieho dvora, a ktorou sa mohol knieža pýšiť po celej Európe. Bola slávna aj v kruhoch milovníkov opery vo Viedni, na čele s cisárskym dvorom Habsburgovcov aj so samotnou cisárovnou Máriou Teréziou. Obdivovatelia Eszterházy často citovali známe vyhlásenie cisárovnej „ ...Ak chcem vidieť dobrú operu, musím cestovať do Eszterháza...“

 

Zárukou dobrej opery bola popri budove, súboru, a vynikajúcich diel najmä osoba dirigenta, Josepha Haydna, ktorý stál na čele Opery. Začínajúci mladý muzikant ako 29 ročný vstúpil do služieb Esterházyovcov, a postupne sa všetky typy „svetskej „ hudby dostali pod vplyv Haydna. Po vybudovaní budovy Opery sa ťažisko hudobného života celkom prenieslo z Eisenstadtu do Eszterháza. Ak návštevník zámku chcel vidieť dobrú operu, mohol zavítať do budovy Opery, kde bolo týždenne niekoľko predstavení, - ktoré vďaka veľkorysosti kniežaťa si mohol pozrieť každý, zadarmo. 

 

Budova opery, ktorá zohrávala významné miesto v živote Eszterháza bola otvorená na jeseň roku 1768, a ponúkala dôstojné miesto pre vyspelý kniežací operný súbor. Popri komorných skladbách knieža mimoriadne mal rád operu, najmä talianske veselé opery. Ozajstnú lahôdku predstavovali pre neho opery J.Haydna. Aj budovu opery pokrstili hudbou Haydna, operou Lekárnik. Uznávaný dvorný skladateľ kniežaťa Miklósa sa počas rokov dostal na európsku úroveň. Na jeseň roku 1773 zavítala do Eszterháza cisárovna Mária Terézia. 

 

Na počesť cisárskej návštevy samozrejme Haydn pripravil nové dielo. Skladateľ uviedol svoju operu v taliančine ....“...Odmenená vernosť.“.., v bábkovom divadle predstavili jeho dielo Philemon a Baucis v nemčine. Dobrý chýr kniežaciej pohostinnosti a hudby Haydna sa rýchlo rozšíril po celej Európe. V roku 1779 prípravy veľkolepej svadby zapríčinili skazu budovy opery, ktorá zhorela do tla. Knieža sa okamžite postaral o znovupostavenie operného domu, a za necelé dva roky stála nová, veľkolepejšia, priestranejšia budova v západnej časti barokovej záhrady. Návštevníka ohúrili farby a rozmery novej budovy. Veľké zrkadlá medzi stlpmi niekoľkonásobne zväčšili priestor a odrážali svetlá sviečok. Maľby na strope zobrazovali scény z antickej mytológie. 

 

Mimoriadne vyspelá na svoju dobu bola divadelná technika. Vďaka premysleným zdvižným systémom bolo divadlo vhodné na zobrazenie efektov, ktoré boli v období baroka tak obľúbené, niektorí účinkujúci sa objavovali nečakane, prekvapujúco, scény ako búrka sprevádzali dômyselné zvukové a svetelné efekty. 

 

Knieža prijal do svojich služieb z tedajšieho, najvýznamnejšieho európskeho centra divadiel, z Milána známeho scenografa a kostyméra Pietra Travaglia. Knieža, ktorý disponoval silným ekonomickým zázemím bol milovníkom umenia a sám sa považoval za umelca. Všetko, čo ponúkol stačilo k tomu, aby Travaglia opustil jedno z centier divadelného umenia, Milano, a presťahoval sa do malého miestečka vidieckeho Uhorska.

 

Niekoľko návrhov kostýmov a scén Travagliu sa zachovalo. Návrhy scén, medzi nimi aj návrh k Haydnovej opere Orlando Paladino sa nachádza v zborníku návrhára. 

 

Čarovný svet kniežaťa Miklósa Esterházyho, jedného z posledných maďarských barokových šlachticov a mecenášov sa jeho smrťou pomaly strácal v hmle zabudnutia. Rodina sa presťahovala do rodinného kaštiela v Eisenstadte, a nádherný zámok v Eszterháza použivala takmer výlučne iba na polovačky. Kaštieľ opustil Haydn, hudobný i operný súbor, na scéne opery vyhasli svetlá, o ktorých takto písal jeden z cestovateľov v 18.storočí. 

„Pán, Kaštieľ, Divadlo a Les 

Všetko sa mi páčí na tomto peknom mieste a zároveň ma aj poučuje.”