Obdobie najväčšieho rozkvetu zámku trvalo do smrti Esterházy „Fényes“ Miklósa, do roku 1790. Potom rodina premiestnila svoje sídlo do Eisenstadtu, a v nasledujúcich desaťročiach využívali zámok iba zriedka. V roku 1902 knieža Esterházy IV.Miklós so svojou manželkou, grófkou Margit Cziráky  sa nasťahoval späť do obnoveného zámku. V týchto rokoch  sa Eszterháza opäť stala hlavnou rezidenciou rodiny . Hoci smrť kňažnej / 1910/ uzatvorila toto krátke, pekné obdobie, rodina bývala v zámku až do roku 1945.

 

Po II.svetovej vojne zariadenie zámku ľudia poodnášali, v budove pôsobil poľnohospodársky výskumný ústav, miestnosti sa využívali ako kancelárie, sklady, a umiestnili tu aj poľnohospodárske stroje. V druhej polovici rokov 1950 sa traktory a vrecia s obilím už opustili sály kaštieľa a začali sa práce, vďaka ktorým – pri príležitosti 150. výročia smrti Josepha Haydna – bolo v budove v roku 1959 otvorené múzeum.